Ako si koledujeme o infarkt myokardu.

Prednedávnom som prijímal k plánovanémo katetrizačnému vyšetreniu tepenien srdca na kardiologické oddelenie pani so zaujímavou anamnézou a zlým zdravotným stavom. Jej anamnéza bola doočíbijúca, typická, a aj preto by som sa o ňu ako o modelovú rád podelil.  Ak sa v dnešnej dobe stane, že k vyšetreniu príde pacientka v takomto stave, niekde je chyba. Buď v chýbajúcej osvete, systéme preventívnych prehliadok  alebo v osobnom prístupe jednotlivca. Rozhodnutie nechávam na vás.

Vždy keď príde pacient plánovane na oddelenie  vyvstáva otázka kto, prečo, a či správne pacienta k hospitalizácii pozval. Spomínaná  pacientka bola hospitalizovaná  na kardiologii určite správne, akurát trochu neskoro.  Toľko rizikových faktorov aterosklerózy a infarktu myokardu  koľko môže človek mať, toľko ich táto pacientka mala:

Vek nad 60 rokov, rodičia pacientky umreli na kardiovaskulárne ochorenie (otec mal opakovane infarkt do 55 roku ) pacientka sa liečila na vysoký tlak, s cukrovkou, nadváhou,  aktuálne síce nefajčiarka ale fajčila predtým 30 rokov 20 cigariet denne,

s vysokým cholesterolom. Pri pohľade na pacientku očividné xantelazmata(zjednodušene: tukové ložisko na koži) okolo očí.  Na hrudi pacientka popisovala   tlak na hrudi ("ako kameň"), ktorý sa pri malej námahe šíri do ľavej ruky. Niekedy sa šíril  skôr do chrbtice  a preto na tieto bolesti užívala analgetika... K lekárovi sa dostala náhodou, keď s manželom išla na jeho vyšetrenie a lekár vyšetril hneď aj ju a jeho diagnostický záver znel sugestívne : ´´angina  pectoris ako sviňa´´ . Nuž a na naliehanie tohto "osvietenca ( v dobrom slova zmysle)"  prišla k nám na oddelenie k  katetrizácii srdca. U takto rizikovej pacientky z hľadiska ischemickej choroby a navyše symptomatickej už aj bolo na čase.

Jej príbeh ma zaujal a zlepšil mi náladu. Bolo zjavné, že  keďže  infarkt myokardu doteraz nedostala,  bude mať tento príbeh  happyend. Ako sa neskôr ukázalo, pacientka trpela okrem iného tesnou stenózou kmeňa ľavej koronárnej tepny( zúžením najdôležitejšej cievy na srdci) a potrebovala aortokoronárny bypass.

Neskôr som sa ešte s pacientkou rozprával. Bypass(operačné riešenie) nepovažovala za happyend, ale verím, že dnes už má na to iný názor... Zaujímavé boli u pacientky aj také dodatočné zistenia, že  doma používa v kuchyni slnečnicový olej, olivový zo zásady nie, a keď cez vianočné sviatky na trhu cítila ryby musela sa chytať za nos....

Takýchto pacientov s ischemickou chorobou srdca "behá" v mojom a vašom okolí určite veľké množstvo. Určite by sa mali vyšetrovať skôr ako spomínaná pacientka, ktorá prišla o päť minút dvanásť. Je  len na lekárovi ( a informovanom a spolupracujúcom pacientovi) či zvolia v takejto situácii

a) cestu do nemocnice ´´po svojich´´ formou plánovanej hospitalizácie alebo

b) v noci sanitkou, s neznesiteľnou bolesťou na hrudi a infarktom na ekg.

Aby to samozrejme nevyznelo priliš jednoducho, je nutné podotknúť, že je ťažké určit správne moment, kedy poslať pacienta na invazívne vyšetrenie, lebo nejaký ten rizikový faktor ma takmer každy z nás. Kde koho občas pichá na hrudi a aj samotné invazívne vyšetrenie resp. liečba má svoje riziká, o finančnej únosnosti postupu "všetci preventívne na katetrizáciu" radšej ani nehovoriac.

p.s. : Pojem selektívna koronarografia (SKG, medzi pacientmi známa aj pod pojmom srdcová katetrizácia ) vznikol od toho, že sa selektivne vstrekuje RTG konrastná látka do srdečných (koronárnych ) tepenien a tým ich zobrazuje. Druhý vyznam slova selektívny je, že by ju nemal podstúpiť každý...